Svadba z pohľadu Milana

Článok je vo výstavbe

Rozpisovať sa o tom, ako som sa dostal k funkcii "starejšieho", myslím, že nie je úlohou tohto článku. Skôr chcem čitateľovi ponúknuť a odovzdať skúsenosti, ktoré som počas môjho už 15 ročného pôsobenia na svadbách nadobudol.

Pretože za tie roky ich bolo naozaj veľa, možno sa nevyhnem niektorým konkrétnym situáciám, no chcem pre toho, kto bude čítať, nazvime ich "moje pamäti", bral ich ako dobre myslenú radu, alebo skúsenosti z praxe.

Rodina, ktorá ma pozve za starejšieho, na rozdiel odo mňa, ju nerobieva každý týždeň, či dva. Z toho vyplýva, že hoci ich nepoznám, ale už vopred im môžem byť nápomocný radami, čoho sa vyvarovať, naopak na čo nezabudnúť, ako čo pripraviť a ktoré veci radšej nechať stranou. V neposlednom rade je dobre sa navzájom spoznať a povedať, ako to robievam ja, čo tam chcú mať, (nejaké špeciálne požiadavky), čo nechcú atď.. Považujem teda za veľmi dôležité, približne týždeň pred samotnou svadbou stretnúť sa so svadobnou rodinou, (spravidla snúbenci a svadobné mamky), a porozprávať sa o príprave ako aj o ďalších veciach, ktoré majú veľmi veľký vplyv na konečný výsledok svadby.

Iste uznáte, že pokiaľ idete v čomkoľvek do niečoho neistého, nepripraveného, len tak "nejako bude", aj ten výsledok bude taký "nejaký", však sa uvidí.
Ale pozor!
Myslím si, že svadbu chce mať každý raz a poriadnu, aby keď aj o dvadsať či viac rokov, bude pozerať so svojimi deťmi či rodinou záznam zo svojej svadby, každý skonštatoval: "Teda tá vaša svadba naozaj za niečo stála." Považujem toto stretnutie za nevyhnutné, lebo z neho prirodzene vyústi príprava oficiálnej časti, ktorá tak nepôsobí chaoticky a nepripravene.

Počas môjho pôsobenia starejšieho som získal široký rozhľad na samotnú psychológiu počas svadobného dňa. Od človeka, od ktorého som sa učil texty, som dostal aj dôležitú radu, aby som do svadobného diania zapájal aj hostí na svadbe. Veľmi sa to osvedčilo, a to hneď z viacerých hľadísk. Hostia nepočúvajú počas svadby len moju intonáciu a farbu hlasu, preto výsledok nie je monotónny. Hostia, ktorých ja, ako starejší, zapojím programu, sú jednými z nich a k nim sa radi pripoja aj ostatní hostia. Poznajú ich lepšie ako mňa - oficiálnu osobu a im radi pomôžu, resp. prepáčia chyby ak niečo pokazia.

Ďalšou skúsenosťou je - nechať prepuknúť iniciatívu hostí.
Dnešný život je dosť hektický, a tým sú samozrejme poznačené aj nálady hostí na svadbách. Niet preto pre mňa väčšej radosti, ako keď ja niektorých z hostí nakazím nadšením . Ideálne však je keď sa sami hostia bavia neviazane a majú či už na tanečnom parkete alebo pri stole množstvo dobrých nápadov. Týchto hostí ja nazývam "spriaznené duše", ktoré keď ja ako starejší vyzdvihnem pochvalou, mi to mnohonásobne vrátia svojím až neuveriteľným výkonom počas večera.
Tieto "spriaznené duše" mi strhnú do zábavy aj tých, ktorí počas celého večera ticho sedeli a nezapájali sa do žiadnej akcie.

Článok je vo výstavbe

     Najprv len toľko, starejšieho som aj ja považoval na svadbe za človeka, ktorý otvorí svadbu nejakými otrepanými frázami, odvedie zvyk a do polnoci, kým sa tiež nejak začlení do zvyku snímania vienka neveste, má pokoj.

Možno som ho považoval za tzv.tajtrlíka, ktorý keď niečo povedal, bolo to pre mňa nasilu, zbytočne a k zábave nepotrebné.

Tiež som niekedy mal myšlienky, že je to úplne zbytočný človek na svadbe po oficiálnej časti, teda vtedy, keď sa príde zo sobáša na sál, kde pokračuje voľná zábava.

Neskôr bol pre mňa aj profesionálne zdeformovaným človekom, ktorého každý núkal alkoholom a bola to len otázka času,kedy musel pre alkohol so starejšovaním skončiť.Vlastne už na samotnej svadbe po pár hodinách bol tam pre smiech a starosť tým, ktorí si ho pozvali, aby ich zbavil organizačných starostí.

Tieto a možno aj mnohé iné pocity som mal, keď ma prvýkrát pozvali na svadbu robiť starejšieho. Nie nadarmo sa hovorí, že o niečom konkrétnom môžeš hovoriť až vtedy,  keď si to skúsiš. Nie, nebolo to o peniazoch, ani o prestíži, ani o ukázaní sa, ale o poriadnych "breptoch", tréme, akú som predtým v takom rozsahu nezažil, pocitoch zlyhania a zároveň výčitkách. Hoci som úplný abstinent, určite by som si bol poriadne uhol, aby som zabudol na všetky tie fox pa, ktoré som povystrájal. Nakoniec chvála Bohu, pretože to bola blízka rodina, všetko bolo pre nich v poriadku a brali to ako moju prvú svadbu-boli spokojní.

Odvtedy prešlo už pár rôčkov a môžem povedať, že práve ten začiatok  ma doslova "naštartoval" v tom smere, aby som starejšiemu navrátil meno, ktoré mu v minulosti patrilo. (Len si spomeňte na svadbu v Káne,keď Kristus premenil vodu na víno, komu mali dať okúsiť prvému-starejšiemu.) Samozrejme,že doba priniesla mnohé zmeny, ale po skúsenostiach,  ktoré som nadobudol, dnes viem,že bez starejšieho by som svadbu svojmu dieťaťu nerobil. Áno, môžete mať na to svoj názor, oponovať mi, no neexistuje lepšia vec ako zveriť organizačnú časť človeku, ktorý organizuje svadby pravidelne a môže čerpať zo všetkých svadieb, vie vám poradiť, aby sa predišlo niečomu s čím vy nerátate, pretože svadbu robíte len raz za dlhý čas.
     K tomu všetkému keby ste vedeli, koľko je na takej svadbe potrebných psychologických postupov, aby ľudia nepociťovali že sa deje niečo akosi nasilu, aby sa ako sa povie, zaplátali tzv.hluché miesta, aby všetko pôsobilo nechaoticky, pripravene.  Dnes sa vyžaduje, aby starejší bol nielen akýmsi organizačným vedúcim, ale aj zabávačom, poradcom pre každého svadobčana, aj odľahčovačom od starostí pre svadobnú rodinu. Predsa, ak chcete mať dobrý záznam zo svadby, alebo z nejakej akcie, zavoláte človeka , ktorý sa tým zaoberá, ak chcete pekné fotografie, zavoláte fotografa atď....Určite by bolo ešte o čom z tejto činnosti písať, no v žiadnom prípade nechcem, aby tieto riadky vyznievali ako samochvála, mal som naozaj pri ich písaní na mysli prácu starejšieho vo všeobecnosti, alebo tak, ako si myslím, že by mala vyzerať.

Práca s ľuďmi je náročná, ale pre mňa sa stala aj zaujímavá a po osvojení si niektorých prístupov, ktoré som si osvojil aj pekná. Starejší, aj s muzikou, majú len jednu noc na to, aby odhadli nálady a povahy svadobných hostí. Napriek všetkej snahe sa to občas aj tak nepodarí, pretože majú na to vplyv povahy, nálady, stresy a čo ja viem čo všetko,  ale o jedno vás všetkých, ktorí čítate tieto riadky chcem poprosiť, ak si vás ten mladý pár zavolal na svoju svadbu, na jeden z najkrajších dní v živote, tak im k nemu aj prispejte, a to veľmi jednoducho tým, že sa zabavíte. Prospeje to nielen im, ako pekná pamiatka na svadbu, ale aj vám. Skúste na ten deň nechať starosti a možno i chorobu a uvoľnite sa. Zadosťučinením vám bude dobrý pocit, možno i vynikajúca nálada sršiaca zo záznamu na DVD, ako spomienka a úprimné slová mladého páru, ktorý si isto praje, aby tí ľudia, ktorých si pozvali, sa čo najlepšie zabavili. Urobte to pre seba a aj pre nich.

Naozaj som zistil, že ma baví, keď sa ľudia okolo mňa bavia. Keď je okolo mňa veselo, veľa smiechu, hudby a tanca. Som hrdý na každý úspech z akejkoľvek akcie, ktoré v poslednom období prevažne absolvujeme ako Jewel team, spolu so skupinou Jewel, (s Vierkou a s Jojom).Sú to moje spriaznené duše, ale o našej spolupráci píšeme na inom mieste našej stránky.
     Neodpustím si však dve veľké ĎAKUJEM Vierka, ĎAKUJEM Jojo.